Hugovo telíčko oslabujú epileptické záchvaty. Pomáha liečba aj cvičenie

Prečo potrebuje vašu pomoc

"Náš jediný syn Hugo bol dlho očakávané a vytúžené dieťa. Narodil sa v termíne ako zdravé dieťa, teda aspoň tak to vyzeralo. Druhý deň po narodení nám oznámili, že má nižšiu hodnotu vápnika v krvi a neskôr ešte zväčšené obličkové pánvičky, ale v rámci normy. Dostal infúziu vápnika s tým, že to bude dobré. Tešili sme sa. Mesiac po narodení sme šli do endokrinologickej ambulancie, kde sme sledovaní do teraz a naďalej bojujeme s nedostatkom vápnika. Je nastavený na, pravdepodobne, celoživotnú liečbu. Mysleli sme, že to je to najhoršie čo nás postretlo... Neskôr sme si začali všímať, že syn nie je taký šikovný v motorike ako ostatné deti. Keď mal 12 mesiacov a nevedel si ešte stále sám sadnúť, začal nový kolotoč vyšetrení. Boli sme odoslaní do neurologickej ambulancie, ambulancie a začali sme cvičiť podľa Vojtu. Po ťažkom, ale úspešnom boji, syn si začal sadať ako 14-mesačný, štvornožkovať ako 18-mesačný a samostatne začal chodiť ako 23-mesačný. Bola to obrovská radosť. Keď sme si mysleli, že sme z najhoršieho vonku, ako 3-ročný dostal silný epileptický záchvat v spánku. Nevedeli sme čo sa stalo, čo sa deje... Nakoniec ho po 5-hodinovom záchvate, ktorý neustupoval, uviedli do umelého spánku. Tento i ďalšie záchvaty ho spomalili vo vývine. Začala stagnovať reč, motorika... Teraz je momentálne cca 6 mesiacov bez záchvatu, je nastavený na antiepileptickú liečbu. Navštevujeme rehabilitačné zariadenia, logopéda, liečebného pedagóga, psychológa, začali sme aj s hipoterapiou. Tieto pravidelné terapie ho veľmi posunuli vpred, zlepšila sa reč, porozumenie, jemná aj hrubá motorika, celkovo psychomotorika, no ešte stále nás toho veľa čaká. My rodičia sa snažíme ako sa len dá, no všetky tieto terapie sú finančné nákladné, preto sa obraciame na Vás s prosbou o poskytnutie pomoci. S vašou pomocou máme veľkú nádej, že sa náš syn zaradí do normálneho života, akým žijú jeho rovesníci," píše v žiadosti o pomoc mama 5-ročného Huga.