Rehabilitačný pobyt pre Mirka
Z vlastných zdrojov
Doteraz získaných
Potrebujeme
Prečo potrebuje vašu pomoc
Mamina, ktorá Srdce pre deti požiadala o príspevok má dve deti. Rozdiel v ich vývoji je podľa nej zjavný, kým staršia dcérka sa celý deň nezastaví, mladší Mirko (1 rok) je na tom inak: "Moje druhé dieťatko sa volá Mirko. Rozdiel vo vývoji jedného aj druhého dieťatka je obrovský. Mirko sa narodil predčasne. Trochu sme si odležali na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti a keď drobček začal priberať a mal ustálené životné funkcie pustili nás domov. Po mesiaci v domácej starostlivosti Mirko až na čudné chrapčanie prospieval dobre. Lekárka tvrdila, že je to novorodenecký stridor, ktorý je bežný hlavne u chlapcov a vymizne prvými príkrmami. Verila som jej. Po pár dňoch sa Mirkovi na predkolení urobilo pár väčších modrín. Veľmi som sa zľakla. Opäť som bežala za lekárkou a tá, keďže môjmu synovi nedokázala odobrať krv na hematológiu, poslala nás do nemocnice a tak sa začal kolotoč vyšetrení a liečby. V nemocnici sa prišlo na to, že z novorodeneckej JIS sme si priniesli baktériu MRSA – baktériu rezistentnú na mnohé druhy antibiotík. Účinné boli iba tie najsilnejšie antibiotiká, ktoré sa novorodencom podávajú iba vo výnimočných prípadoch. V nemocnici sme boli takmer dva týždne a liečba išla priamo do žily. Bolo to také ťažké obdobie. Liečba zabrala. Vedľajšie účinky sa prejavili do mesiaca. Mirkovi lieky oslabili imunitu veľmi silno. Po mesiaci sme boli s ťažkou infekciou v nemocnici opäť a po ďalšom mesiaci opäť s ďalšou infekciou. V piatich mesiacoch sa konečne imunita naštartovala, no následky po antibiotických liečbach sa podpísali na Mirkovej hrubej motorike. Mirko nevedel udržať hlavičku, ktorá mu padala dopredu, nechytal hračky, iba ležal a takmer sa nehýbal. Cvičili sme takmer od jeho narodenia. Dochádzali sme na rehabilitácie, denne som robila takmer 140 km kvôli rehabilitácii, ktorá nepomáhala. Potom sme sa dostali k sestričke, ktorá s deťmi cvičí takmer 10 rokov Vojtovu metódu a vtedy som už videla, že moje dieťatko začína reagovať. Mirko mal 11 mesiacov stále sa však neotáčal, neudržal sa na predlaktí v polohe na brušku, a o plazení či lození som mohla iba snívať. Prešli sme si rôznymi terapiami, presne na 1 rôčik sme sa dostali na intenzívnu neurorehabilitáciu. Moje dieťatko sa v 15 mesiacoch konečne dokáže kotúľať, začal sa zaujímať o hračky, snaží sa dvihnúť do sedu ale zároveň ide do kyfózy pretože chrbátik je veľmi podajný ako u handrovej bábiky. Veľmi túžim po tom aby sa moje dieťatko postavilo na nožičky, no pred nami je ešte dlhá cesta. Mirko nesedí, nelozí, neplazí sa. Drobcovi padá všetko z rúk, pretože ručičky má najslabšie. Z rúk mu padajú hračky, jedlo. Stisk má úplne slabučký. Tiež chrbátik je veľmi slabý a preto sa neudrží viac ako pár sekúnd v polohe na brušku s vystretými prednými končatinami, výrazná je aj kyfóza. Hypotónia v Mirkovom prípade postihuje aj očné svaly a tak škúli. Nízky svalový tónus sa odzrkadľuje aj na svaloch tváre a jazyka. Spôsobuje mu to problémy s vyslovovaním hlások či slabík, nedžavoce. Maličkému padá jedlo z pusinky. Aby sme sa opäť o niečo posunuli potrebujeme intenzívnu terapiu, ktorá stojí nemalé finančné prostriedky. Doteraz sme si každú terapiu hradili sami, no úspory sa minuli a preto som sa obrátila s prosbou o pomoc k Vám. Som mamina a za zdravie svojho dieťatka by som dala všetko. Mojou najväčšou túžbou je vidieť svoje dieťatko, môjho Mirka behať po záhrade, šantiť na ihrisku, smiať sa s kamarátmi a jašiť sa so sestrou Liliankou," píše v žiadosti Mirkova mama. Rodine sme pomohli príspevkom na rehabilitačný pobyt.