Pomôžme Ondrejkovi cvičiť, aby dobehol vo vývine sestričku

Prečo potrebuje vašu pomoc

"Diagnóza môjho synčeka Ondrejka je centrálna tonusová porucha, hypertonia, CKP so zvýšenou excitáciou, cystické rozšírenie v mozgu, predčasné zrastenie fontanely, reflux a silné koliky, ťažký opistotonus, mikrocefália. Lekári to uzavreli ako spastická diplegická detská mozgová obrna, sekundárna epilepsia a tupozrakosť na ľavé oko," vymenúva lani Lucia Koščáková Šoltysová. "Na naše prvé dieťatko sme sa veľmi tešili. V 5. týždni tehotenstva sme sa dozvedeli, že budeme mať dvojičky. Moje tehotenstvo bolo rizikové a skoro celé som ho preležala v nemocnici. Naša najväčšia túžba bola donosiť naše zlatíčka zdravé, no osud to zariadil inak. Keď som bola v 32. týždni tehotenstva, museli ma urýchlenie previesť do Popradu na JIS-ku. Kvôli všetkým stresom z prevozu sa mi večer spustil pôrod, ktorý do rána umelo zdržiavali. Takýto ťažký pôrod zanechal na mojich deťoch následky. Dva týždne boli v inkubátore a z toho osem dní intubovaný, dva dni na podpornom kyslíku. Počas všetkých vyšetrení, ktoré absolvovali, lekári zistili, že Ondrejko mal cysty na mozgu, krvácanie, apnoické pauzy a Sárinka mala rozšírené mozgové komory a retinopatiu. Po príchode domov sa pridružili ďalšie zdravotné ťažkosti, silné koliky, reflux a dráždivosť. Aj napriek všetkým ťažkostiam s našimi zlatíčkami sa nemienime vzdať a chceme im zlepšiť kvalitu života. S Ondrejkom a Sárinkou sme hneď ako to bolo možné začali intenzívne cvičiť Vojtovú metódu. No vzhľadom na to, že Ondrejkovi už teraz lekári predpokladajú DMO, potrebuje absolvovať intenzívne rehabilitácie v špeciálnych centrách, ktoré sa venujú takýmto detičkám. Chceme ich patologické prejavy podchytiť čo najskôr, aby sa Ondrejko a Sárinka v budúcnosti dokázali sami postaviť na vlastné nohy.

Pri prvom pobyte v júli sa výsledky dostavili Sárinka sa naučila sama sedieť, otáčať aj držať si fľašku a Ondrík sa naučil držať hore hlavičku na brušku.

Pri druhom pobyte v novembri sa Sárinka už naučila štvornožkovať a čiastočne chodiť s oporou. No u Ondríka sme museli začínať odznova keďže bol v septembri takmer 3 týždne chorí nemohli sme cvičiť a posunulo nás to úplne na začiatok, lebo každá choroba čo prekonáme nás posunie o niečo dozadu. Preto si musel všetko vybojovať ešte raz a odznova sa učil držať hlavičku na brušku, udržať sa na ručičkách.

Pri treťom pobyte v decembri nám naša Sárinka urobila svoje prvé krôčiky do svojho života síce s oporou a ešte také neisté, ale zvládla to ohromne. Ondríkovi sa tiež darilo udržať hlavičku, oporu na predných rukách a čiastočne sa aj otočiť. No keďže Ondríkov zdravotný stav je na tom podstatne horšie, ako Sárkin musí na svoj boj vynaložiť viacej úsilia, ale hlavné je, že napreduje aj keď pomalším tempom, ale ide tým správnym smerom vpred.

Na odporúčanie neurologičky by sme mali so Sárinkou absolvovať ešte jeden rehabilitačný pobyt v ich centre a jej motorický vývin by mal už prislúchať jej veku. No s Ondríkom budeme musieť rehabilitačné pobyty viackrát opakovať, aby bol na tom aspoň z polovice ako jeho sestrička Sárka.

Preto, Vás hlavne v mene nášho Ondrejka chceme poprosiť o doplatenie rehabilitačného pobytu, na ktorý nevieme našetriť z nášho rodinného rozpočtu. Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie, no niekedy na to potrebuje aj pomoc iných. V ich mene Vám vopred ďakujeme."