Bude druhým Matejom Tóthom? Príbeh chlapca, ktorý išiel za svojím snom napriek ťažkému osudu

V talentovanom Danielovi Kováčovi vyrastá konkurencia nášmu olympionikovi. Nevzdal sa a išiel za svojím snom aj napriek ťažkým životným podmienkam. Dnes je z neho úspešný atlét a mnohým môže ísť príkladom.

Životný príbeh Daniela Kováča je akýmsi ukazovateľom toho, že vždy sa dá, keď sa chce. Neexistujú slová, nemôžem, nemám, moja životná situácia to nedovoľuje.

Našim deťom by sme dali aj to posledné, a takisto to vnímala aj chlapcova mama, keď mu dávala posledné peniaze z rodinného rozpočtu na cestu na tréning.

Vášeň stať sa „druhým“ Matejom Tóthom je dodnes obrovská a na Slovensku nám rastie ďalší talent.

ZLOMOVÝ MOMENT

Cieľavedomosť, vytrvalosť a obrovská vôľa napredovať. To sú charakteristiky, ktoré každému zákonite prídu na um, keď spozná príbeh mladého atléta Daniela Kováča zo Šale.

Zdalo sa, že mu osud na začiatku neprial. Prišiel o otca, spolu s 12 súrodencami sa na chvíľu ocitli v detskom domove a ich finančná situácia ani momentálne nie je práve priaznivá. On sa aj tak rozhodol žiť svoj sen.

„Zavolal mi, aby som ho trénoval. Vraj chce byť ako Matej Tóth, túži ísť na olympiádu. Vtedy som neveril, že bude dochádzať na tréningy do Nitry. Ale on prišiel na prvý, a potom na mnohé ďalšie,“ začína rozprávanie Danielov tréner Peter Mečiar, ktorý objavil a sedem rokov viedol aj nášho olympijského víťaza v chôdzi na 50 km Mateja Tótha počas jeho mládežníckej kariéry.

Pred štyrmi rokmi sledoval Daniel víťazstvo nášho zlatého chodca v Riu de Janeiro a vtedy si zaumienil, že to chce tiež vyskúšať. Zistil, že v Nitre pôsobí Peter Mečiar, a keďže v minulosti trénoval práve nášho olympijského víťaza, získal na neho kontakt. Napriek tomu, že dochádzanie bolo pre Danielovu rodinu finančne náročné, mladý športovec to nevzdal. Jeho mama mu častokrát na cestu do Nitry dala aj posledné peniaze.

ODLÚČENIE OD RODINY A TVRDÉ TRÉNINGY

„Po pár mesiacoch ma presvedčil, že to s chôdzou myslí vážne,“ pokračuje Mečiar. Danielovi sa tak od základu zmenil život, a to hlavne v momente, keď dostal možnosť presťahovať sa na internát do Nitry. Zásluhu na tom mal opäť tréner, ktorému bolo jasné, že dochádzanie zo Šale nie je udržateľné.

„Daniel na internáte fungoval štyri roky a tvrdo trénoval. Za toto obdobie sa stal niekoľkonásobným majstrom Slovenska a reprezentoval svoju krajinu na MS do 17 rokov v Keni, na ME do 17 rokov v Maďarsku (obsadil deviate miesto), na ME juniorov vo Švédsku bol vlani desiaty a na Európskom pohári v Litve jedenásty. Vo svetových tabuľkách v hale bolo jeho meno na ôsmej priečke. Na základe svojich výkonov patrí do európskej špičky,“ hovorí o výsledkoch svojho zverenca tréner. Budúci rok je spoločným cieľom tejto dvojice najvyššia méta - vybojovať účasť na olympiáde v disciplíne, v ktorej súťaží aj Danielov vzor Matej Tóth - v chôdzi na 50 km.

ODHODLANIE, KTORÉ NEPREKAZILA ANI PANDÉMIA

Avšak ako mnohým športovcom, aj Danielovi sa do cesty postavila pandémia a jeho situácia sa tak úplne zmenila. Musel sa odsťahovať z internátu v Nitre, kde mal, pre mnohých z nás bežnú vec - vhodnú izbu a stravu, naspäť do Šale. Daniel pochádza z mnohopočetnej rodiny a býva s dvanástimi súrodencami v jednej izbe. O posteľ sa musí deliť a aj napriek tomu, že jeho mama robí čo môže, strava zďaleka nie je ideálna pre atléta súťažiaceho v takej náročnej disciplíne.

Neľahký je aj príbeh jeho rodiny - Daniel mal len tri roky, keď mu zomrel otec a časť svojho života strávil v detskom domove. „Napriek týmto podmienkam a súčasnej situácii každý deň dochádza do Nitry a trénuje naplno. Olympiáda je veľkou výzvou a práve účasť na nej môže Danielovi úplne zmeniť život v tom, že by sa stal profesionálnym športovcom,” hovorí o budúcnosti tréner.

ÚSMEVNÉ OKAMIHY POČAS TRÉNINGOV

Daniel je tak nástojčivý, až si ho nakoniec obľúbite a on vám to tisíckrát vráti. Už len takými milými okamihmi, ako spontánne reakcie či dodržanie slova.

Mnohí mu na začiatku neverili, odsudzovali ho za pôvod a vymýšľali scénare, ako to s ním v budúcnosti dopadne, vraj to vzdá a skĺzne na zlé chodníčky. No on všetkým dokázal pravý opak a teraz môže byť vzorom aj pre svoje okolie.

Dôkazom je aj čerstvá - aktuálna informácia o prvom Danielovom štarte po koronakríze. V sobotu na medzinarodných pretekoch v Banskej Bystrici nenašiel Mečiarov zverenec premožiteľa a zvíťazil v kategórii juniorov na 10 km. Výkonom 43:47 sa zaradil na deviatu priečku tohtoročných európskych tabuliek juniorov.

Najväčšou odmenou pre neho bolo stretnutie s Matejom Tóthom, či to, keď mu tréner povedal, že je čas obliecť si reprezentačný dres. Z čoho ako sám povedal, sa mu až postavili chlpy.

S Matejom Tóthom strávil príjemný deň, kedy Danielovi náš reprezentant odovzdal cenné rady ohľadom chôdze, tréningov, stravovania, ale aj oddychu a podporil ho dvomi pármi topánok na chodenie. Čo je pre chlapca takisto veľmi finančné náročné. Profesionálni chodci zoderú takéto jedny topánky za mesiac, pričom ich cena sa pohybuje v desiatkach eur.

Ťažká finančná situácia môže mať dopad na talent

Keďže je Daniel zodpovedný a šikovný, nedávno ukončil čašnícky kurz, aby rodine pomohol aj finančne a v Šali si dokonca našiel prácu. Avšak skĺbiť pracovný deň s náročným tréningom v inom meste je nemožné.

„Nedá sa 10 hodín pracovať a popri tom sa dvakrát denne venovať tréningovej príprave na takú náročnú disciplínu akou je chôdza na 50 km. Nechcem, aby Slovensko prišlo o nádejného športovca a reprezentanta, a preto hľadám možnosti ako mu pomôcť, aby mal v Nitre vhodné ubytovanie a kvalitnú stravu. Je to dôležité hlavne do marca 2021, kedy sa uskutočnia kvalifikačné preteky v Dudinciach,” napísal v emaile adresovanému charitatívnemu projektu vydavateľstva Ringier Srdce pre deti tréner Mečiar, ktorý sa roky snaží Danielovi pomáhať ako sa len dá.

Je nielen jeho trénerom, ale aj osobou, ktorá rieši všetky potrebné náležitosti súvisiace s jeho pôsobením. Na jedného človeka toho nie je ani zďaleka málo, zabezpečil školu a internát, spomínaný čašnícky kurz, lekárske vyšetrenia, sústredenia, regeneráciu či športové vybavenie. Okrem toho sa nevyhne ani každodenným situáciám, ktoré jeho zverenec zažíva a pomáha mu riešiť aj problémy, ktoré patria k jeho veku.

V posledných dvoch rokoch sa projekt Srdce pre deti, spravovaný Nadáciou Pontis, venuje inkluzívnemu vzdelávaniu a podpore talentov detí a mladých ľudí, ktorí sú buď zdravotne znevýhodnení alebo pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. V súčasnej situácii je časť verejnej zbierky, na ktorej je projekt založený, venovaná aj rodinám postihnutým dôsledkami pandémie.

V osobe mladého nádejného atléta, ktorý získal cenu Chodec roka 2019, sa snúbi talent a náročná východisková situácia, pričom ho významne negatívne zasahujú aj súčasné obmedzenia.

Projekt Srdce pre deti, sa rozhodol poskytnúť Danielovi podporu v podobe financovania ubytovania a stravy do kvalifikačných pretekov v marci 2021. Lebo ako hovorí Danielov tréner Peter Mečiar: „Ten chlapec si pomoc zaslúži.”

Zdroj: sport.aktuality.sk